Meniny má Regína
Vznik obce a jej rozvoj do polovice 16. storočia
Najstaršia listinná zmienka o Cíferi je z konca 13. storočia, z roku 1291, teda 400 po predchádzajúcej správe o obci (veľkomoravské nálezy).Je to dlhý časový úsek, dlhý najmä preto, lebo nemáme takmer nádej, že sa nájde starší pramenný údaj. Prvý údaj týkajúci sa roku 1291 je z listiny Ostrihomskej kapituly o deľbe majetku medzi šľachticmi z Lefantoviec. Táto listina z roku 1322 obsahuje cenné informácie o šľachticoch Lefantoviec vo vzťahu k Cíferu. Podľa nej bol Cífer dedičným, teda dávnejší majetkom Lefantovskovcov. Z listiny sa ďalej dozvedáme, že Cífer pôvodne tvorí súčasť kráľovského hradného panstva Bratislava. O začiatkoch mnohých dedín poskytujú často cenné informácie cirkevné objekty, resp. cirkevné dejiny. Žiaľ o Cíferi to neplatí. Pôvodný kostol sv. Michala sa nezachoval, dnes jestvujúci chrám je už treťou úplne novou cirkevnou stavbou. Pretože patrocínium sv. Michala sa všeobecne pokladá za veľmi starobylé, môžeme azda podľa neho usudzovať, že v Cíferi jestvoval kostol už v druhej polovici 13. storočia. V roku 1397 daroval Cífer spolu s mýtom magistrovi Mikulášovi, synovi Ladislava Zoboňa Z Pustých Úľan a jeho synovi za zásluhy v boji v Maďarsku. V obci patrila časť pôdy aj bohatým grófom zo sv. Jura a Pezinka. Piate desaťročie 16. storočia znamená v dejinách Cífera významný predel, i keď to nie je žiaden zásadný zlom. Význam tohto desaťročia je v tom, že obec sa dostala do dražby nového zemepána Františka Nyáry. Obec zostala v moci rodiny do začiatku 19. storočia.Popri zmene zemepána bolo ďalšou dôležitou udalosťou v dejinách Cífera v druhej polovici 16. storočia jeho povýšenie na poddanské mestečko-oppidium. Cífer bola slovenská obec. Tento jej ráz, i keď nie tak jednoznačne, máme doložený aj menami jej obyvateľstva. Cesta k slovenskosti Cífera však bola zložitá. V roku 1529 turecké vojsko tiahnuce na Viedeň vyplienilo obec. Škody v obci spôsobilo aj španielske vojsko bojujúce na západnom Slovensku proti Turkom. Obec bola osídlená obyvateľmi Malých Karpát a z Považia. Pre zachovanie slovenskosti obce mal veľký význam aj príchod chorvátskeho obyvateľstva. Národnostná situácia však nebola v 16. storočí ustálená, obyvateľstvo sa menilo, jedno prichádzalo, druhé odchádzalo.