Obecný úrad

tel. 033 / 55 99 132
mob. 0911 940 637

sekretariat(zavináč)cifer.sk
 

adresa: Nám. A. Hlinku 31, 919 43 Cífer

IČO: 00 31 23 47
DIČ: 2021133697

STRÁNKOVÉ HODINY 

Po 7.30 - 11.30   12.00 - 15.00 
Ut    nestránkový deň
Str   7.30 - 11.30   12.00 - 16.30
Št nestránkový deň 
Pia  7.30 - 11.30   12.00 - 13.00

 Matrika a dane: 033/55 86 630

Kultúra v roku 2017

rok 2017

Interaktívna mapa

interaktívna mapa

Mapový portál

katastrálne informáciemapový portál

Cintoríny - Cífer

Navigácia

Odoslať stránku e-mailom

Obsah

KAMALDULSKÁ  BIBLIA 

( H. Radvány, A. Michalcová: Jozef Kubányi a z Cífera pochádzajúci a tam pôsobiaci bernolákovci. B print Trnava 2012)

Preklad Biblie kanonika Juraja Palkoviča, vydaný v Ostrihome v rokoch 1829 a 1832 sa do štyridsiatich rokov minulého storočia považoval za najstarší slovenský preklad Svätého Písma. Náhoda však vyniesla na svetlo oveľa starší preklad. Vedelo sa síce o jeho existencii, ale bol považovaný za nenávratne stratený. Na tento preklad upozornil cíferského rodáka historika Dr. Vendelína Jankoviča farár v Cíferi vdp. Msrg. Ľudovít Pavetitš. Vo farskej knižnici sa totiž už od dôb pôsobenia farára Jozefa Kubányiho /1799 – 1839 / uchovával preklad, ktorý akoby zázrakom ušiel pozornosti všetkým povolaným i nepovolaným návštevníkom knižnice.

Preklad sa zachoval v rukopise, v dvoch zväzkoch v polokoženej väzbe. Prvý zväzok obsahuje Starý zákon s časťou Ecclesiasticus a má 920 strán. Nesie názov: Sväté biblia slovenské aneb Písma svatého částka I, která v sebe obsahuje Starého testaméntu zákon a zákona historiu. Pet knih Mojžišovych, knihi Jozue, Judikum, Ruth, Kralóvské, Paralipomenon, Ezdrášove, Tobyášove, Judith, Ester, job, Žalmy Dávidové, Knihi príslov, Ekklesyastes, Písňe Šalamúnové, Knihi múdrosti a Syrách. Druhý zväzok obsahuje ostatné časti Starého zákona a Nový zákon. Má 775 strán. Jeho názov znie: Svaté Biblia slovenské aneb Písma svatého částka II, která v sebe obsahuje Prorokú, Knihi Machabéjské a celý Testamént novy. Z znakama Písem svatych, historitskych a k historii prinaležitych. Veľkosť strán je 20,50 x 31cm. Písmo vo vyznačenom rámci veľkosti 15 – 16,50 x 27 – 28.50 cm. Počet riadkov jednotlivých strán je nerovnaký: od 50 a viac. Nad horným margom rámca sú nazvy biblických kníh s udaním kapitoly, na postrannom margu latinské vysvetlivky. Rukopis patrí nepochybne jednej osobe.Má graficky význačne jednotný charakter, nie je v ňom mnoho pisárskych opráv. Ak sa tieto aj nachádzajú sú gramatické a boli prevedené dodatočne. Ako prvý bol písaný Nový zákon. Dôkazom sú záznamy v rukopise o dátumoch písania. II. zväzok:  10. martii 1759 na strane 2. a Nota bene inceptum 6. maii anno 1756 na strane 404 – začiatok Nového zákona. Na I. zväzku sú tieto dátumy písania prekladu: I. zv. 4. martii anno 1757 na strane 2. , 1. septembris anno 1757 na strane 257. a 7. januarii na strane 381.

Predtým, ako sa rukopis dostal do Cífera, kde bol majetkom kňaza – bernolákovca Jozefa Kubányiho, ho vlastnil kňaz Šimon Kubányi, farár vo Veľkých Plachtinciach v Hontianskej stolici. Dôkazom je Exlibris vo zväzku I. a II. na strane 1. Tu stojí napísané: Ex Libris Simonis Kubányi parochi Palojtensis. Tento bol tiež rodákom z oravského mestečka Tvrdošín. Pôvodne bol majetkom knižnice kláštora kamaldulských mníchov v Červenom Kláštore na Spiši. Dozvedáme sa to z rukopisu, kde je zapísané:“ Sancti eremi sancti Antonii abbatis de Valle Lechnicz.“

O preklade  z Vulgaty svedčia najmä latinské vysvetlivky v ňom. Je doslovný a verný. Pokiaľ sa týka jazykovej dokonalosti je rovnoceným prekladu Juraja Palkoviča. Pravopis je síce fonetický, no nie celkom dôsledne. Vznikol asi v zoborskom kláštore Kamaldulských mníchov, čomu napovedá jazykový ráz prekladu. Takéto knihy sa vyskytovali predovšetkým tam, kde išlo o štúdium písma svätého- t.j. na učilištiach pre výchovu svetského, alebo rehoľného kňazského dorastu. Dialektologicky možno preklad včleniť do okolia Nitry. Predpokladá sa, že ľudia hovoriaci týmto nitrianskym dialektom, nepôsobili v Červenom Kláštore v tom desaťročí, keď bolo Písmo preložené do slovenčiny. Nakoľko Nitra bola najstarším, najväčším a najdôležitejším kamaldulským kláštorom , tzv. profesným domom , v Uhorsku, je pravdepodobné, že prekladateľ / lia / pôsobili práve tu.  Predpokladá sa, že rukopis prekladu Písma nachádzajúci sa v Cíferi bol napísaný z inej predlohy v Červenom Kláštore. Predpoklad, že rukopis nie je prvopisom, potvrdzuje neprítomnosť slovných a syntaktických opráv v cíferskom rukopise. Predpoklad , že rukopis pochádza z Červeného Kláštora potvrdzuje to, že bol majetkom knižnice kamaldulských mníchov v tomto kláštore. Tiež papier, na ktorom je napísaný pochádza z popradskej papierne. 

Preklad vyšiel v Červenom Kláštore na tzv. profesóriu asi v rokoch 1745 -1769. Tlačou však nevyšiel. Zachoval sa iba v jedinom exemplári. Je dokladom vysokej kultúrnej,odbornej a jazykovej úrovne prostredia, v ktorom vznikol. Z marginálnych latinských poznámok je zrejmé, že mnísi dobre poznali vtedajšiu teologickú spisbu. Hoci  preklad vznikol prekladom latinskej Vulgáty, mnísi pri ňom rešpektovali hebrejský aj grécky originál a opierali sa aj o české a poľské preklady Biblie. Ako pomôcku si zostavili obsiahly latinsko – slovenský slovník. Rukopis tohto slovníka sa nachádza v Budapešti.

Vzácny preklad Kamaldulskej biblie sa stal objektom zaslúženej pozornosti iba v posledných dvoch desaťročiach.

V dňoch 27. – 30. septembra roku 2000 prebehla v Martine medzinárorná vedecká konferencia- Prekladanie Biblie, náboženská tvorba a duchovná pieseň z hľadiska európskeho kontextu. V sekcii - O prekladoch biblického textu  -   zazneli príspevky:

Ján Doruľa – Jazyk Kamaldulskej biblie v dobovom kontexte
Elena Krasnovská – Pravopisná, hláskotvorná a tvarotvorná stránka prekladu Kamaldulskej biblie
Vladimír Gregor – O mieste a okolnostiach vzniku Kamaldulskej biblie
Hans Rothe – Die paulinische Terminologie inder slowakische – Kamal – dulenser – Bibel
Jana Skladaná – Preklad frazeológie Kamaldulskej biblie

Zásluhou významného nemeckého profesora – slavistu – Hansa Rotheho vyšlo v roku 2000 vo vydaveľstve  Ferdinand Schoningh v Paderborne v edícii Biblia Slavica faksmilné vydanie Kamaldulskej biblie v dvoch zväzkoch. Prvý zväzok obsahuje 920 strán, druhý pozostáva z 1063 strán. Kniha vyšla v bibliofilskom vydaní. Úvodné slovo k nej napísal Ján Chryzostom, kardinál Korec. Do vydania ju pripravili pracovníci Slavistického kabinetu SAV v Bratislave.

V rokoch 2008 – 2010 prebiehal na Teologickej fakulte Katolíckej univerzity v Košiciach projekt – „Historicko – exegetický výskum Kamaldulského prekladu biblie.“ Jeden zo spoluriešiteľov projektu, Peter Olexák, povedal: „ Nález unikátneho rukopisu celej biblie z kamaldulského kláštora, zrušeného v roku 1782, je v rámci národných dejín excelentným objavom, s mimoriadnym historickým dosahom. V porovnaní s inými európskymi prekladmi biblie sa práve preklad celého Svätého písma do hovorového jazyka považuje za oficiálny kodifikačný akt národa.“ Na výskume sa podieľali aj biblisti z Poľska. Výsledky prezentovali autori v dvoch zborníkoch.

Zásluhou významného nemeckého profesora – slavistu – Hansa Rotheho vyšlo v roku 2000 vo vydaveľstve  Ferdinand Schoningh v Paderborne v edícii Biblia Slavica faksmilné vydanie Kamaldulskej biblie v dvoch zväzkoch.