Obecný úrad

tel. 033 / 55 99 132
mob. 0911 940 637

sekretariat(zavináč)cifer.sk
 

adresa: Nám. A. Hlinku 31, 919 43 Cífer

IČO: 00 31 23 47
DIČ: 2021133697

STRÁNKOVÉ HODINY 

Po 7.30 - 11.30   12.00 - 15.00 
Ut    nestránkový deň
Str   7.30 - 11.30   12.00 - 16.30
Št nestránkový deň 
Pia  7.30 - 11.30   12.00 - 13.00

 Matrika a dane: 033/55 86 630

Kultúra v roku 2017

rok 2017

SPH_logo

Interaktívna mapa

interaktívna mapa

Mapový portál

katastrálne informáciemapový portál

Cintoríny - Cífer

Navigácia

Odoslať stránku e-mailom

Obsah

PRECHÁDZKA  PO  KORZE  V CÍFERI

(Zo spomienok Františka Leflera, 86 - ročného. Cífer, 3.6.2015)

Prejdime sa po cíferskom korze, aké bývalo v dedine po nedeľných litániách.

Našu prechádzku začíname od mosta, na ktorom kraľuje socha sv. Jána Nepomuckého, teda pri potoku na ceste do Kaplny.

Po ľavej ruke leží obecná budova, ľudovo zvaná „pastýrna“. Bývali v nej chudobní ľudia. Pôvodne to bola stajňa pre obecných býkov, predtým však pravdepodobne prepriahacia stanica pre kone na konskej železničnej trati Bratislava – Trnava. Na pravej strane cesty sa rozprestiera lúka slúžiaca ako brod pre napájanie koní pri návrate z poľa. Bola ohradená oceľovým lanom, ku ktorému sa kone uväzovali. Treba totiž pripomenúť, že počas konských trhov sa práve tu odohrával predaj a kúpa koní. Počas konského jarmoku bolo možné neraz narátať aj viac ako 100 koní. Ľavá lúka pozdĺž cesty bola tiež ohradená a na nej býval jarmok hovädzieho dobytka.  Za ním bolo futbalové ihrisko, v Cíferi zvané „hrišče“. V miestach, kde dnes stojí požiarna zbrojnica bola tiež iba lúka, na ktorej býval jarmok pre ošípané. Predávali sa na ňom predovšetkým malé prasiatka. V čase jarmoku lúka žila doslova stovkami záujemcov. Dôležitú úlohu zohrávali jarmoční dohadzovači. Išli si doslova potrhať ústa dávajúc dohromady predajcov a kupujúcich. Úspešný obchod sa vždy išiel „spečatiť“ do najbližšieho šenku – k Rakúsovi, na rohu Novej ulice.

Napravo cesta pokračovala do „Horného konca“. Bola však nespevnená – poľná, doslova rozbrázdená od konských kopýt a povozov.

Naľavo cesta pokračovala do „Malej Prahy“, inak nazývanej aj cigánskou ulicou. Na jej konci, pred železničnou traťou stál obecný bitúnok  a fungujúca obecná tehelňa.

Po pravej strane tejto cesty sa nachádzalo pole – Slezáková  tabla.

Pokračujeme hlavnou a jedinou asfaltovou cestou v dedine a prichádzame k  majeru. Jeho hlavnou dominantou bol továrensky komín. Bol to symbol priemyselnej činnosti v dedine a cíferčania boli naň patrične hrdí. V areáli majera stál „štokovec“. Bola to poschodová budova, v tej dobe nepatrne využívaná na bývanie. Na rohu majera sa nachádzala predajňa reziva a uhlia. Majiteľom bol pán Valko.

Pokračujúc po ceste prichádzame k Šinkovej ulici. Vlastne vtedy to ešte ani nebola ulica v pravom slova zmysle. Dominovala jej úzkokoľajná trať. Slúžila na prísun zemiakov používaných pri výrobe liehu.

V mieste terajšej Základnej školy boli garáže. V nich sa nachádzali parné oračky. Tešili sa pozornosti a obdivu miestnych chlapcov. Bol to pre nich vždy veľký sviatok, keď majster Halász Trenčanský pripravili oračky k orbe Slezákových polí. Na tú dobu sa jednalo o vysokokvalifikovaný spôsob prípravy pozemkov na sejbu. Prakticky to vyzeralo takto: jedna oračka sa postavila na roh spomínanej table od cigánskej ulice a druhá na roh od stanice. Oračky boli v horizontálnej polohe opatrené veľkým navíjacím bubnom. Naň sa napojil dvojčinný sedemradlicový pluh. Tento si obe parné oračky navzájom preťahovali.

Pokračujúc korzom sa dostávame ku križovatke MasárskejHornokončianskej ulice. Na voľnom priestranstve sa tu nachádzala obecná studňa. Ľudia si k nej chodili čerpať vodu pomocou veľkého vahadla. Vedľa studne sa nachádzala trafika Jána Kucmana. Na rohu Masárskej ulice sa nachádzalo Mäsiarstvo Pekara. Neskôr ho kúpil mäsiar pán Sušila. Na mieste terajšieho Obecného úradu boli Potraviny Schwarz aj s benzínovou pumpou, vedľa nich ďalšie Potraviny Karol Hradský.  Nasledovalo Pekárstvo Robert Géry aj s predajňou. O tri domy ďalej bolo Mäsiarstvo Šubert. Mäsiar sa často sťažoval, že mu nejde kšeft, lebo: „v lete na mäso serú muchy a v zime zasa ľudia“. Na dedine to bolo pochopiteľné, lebo každý si prasiatka dochoval a urobil si vlastnú domácu zabíjačku. V susedstve sa nachádzal meštiansky dom, ktorý v roku 1895 kúpil Ph.Mr. Szerdahély a zriadil v ňom  Apatieku-lekáreň. Poslednou stavbou na tejto strane cesty bol Malý kaštieľ.

Na druhej strane cesty, v mieste terajšieho CBA stál meštiansky dom. V ňom mal ordináciu a aj býval miestny lekár MUDr. Zeman. V susedstve Cíferčania svojpomocne postavili budovu  Orlovne. V jej areáli sa nachádzala a mužmi bola i hojne využívaná kolkáreň. Na mieste cukrárne sa nachádzala Obecná sýpka. Obci ju darovali Zichyovci ako záložnú rezervu osiva (pšenice) pre miestnych roľníkov v čase neúrody. Vedľa sýpky sa nachádzal Notársky úrad. Okrem úradu bol v budove aj byt notára. Vedľa, v mieste terajšieho kvetinárstva bola  Obecná „šupáreň“ – väzenská cela. V právomoci vtedajšieho richtára bolo totiž možnosť nechať zavrieť do cely nespratníka na vytriezvenie alebo zlodeja, kým si ich neodviezli žandári. Ďalšou budovou bola Požiarna zbrojnica. Nasledovala budova potravín „Spolek“. Tieto potraviny prevádzkovalo Potravné družstvo. Nakupovalo sa väčšinou za hotové. Nákup sa však zapisoval do knižky, ktorú si priniesol kupujúci so sebou. Sumár nákupov potom oprávňoval na málopercentnú zľavu. Jej celkový obnos sa mohol po skončení kalendárneho roka utratiť na nákup. Predával sa tu aj petrolej na svietenie do lámp, takže to vnútri poriadne smrdelo. V Spolku sa nachádzala aj obecná pekáreň. Vo dvore bola Obecná kolkáreň. Svoju prevádzku tu mal aj posledný majster kolárskeho umenia Fister. Spolek, dnešné sídlo pošty, bolo pred vybudovaním Orlovne a Sokolovne  hlavným kultúrnym sídlom dediny. Tam sa hrali prvé divadelné predstavenia, konali sa dedinské zábavy... Smerom ku kostolu sa nachádzala  Pekáreň a  potraviny Gottschal. Pokračujúc  Dolným koncom vidíme  kostol  sv.  Michala Archanjela. V jeho blízkosti sa nachádza miestny chudobinec, za ním budova  Rímskokatolíckej ľudovej školy a vedľa nej miestna fara. Tu sa naša prechádzka po korze končí.

(Zo spomienok Františka Leflera, 86 - ročného. Cífer, 3.6.2015)

OBCHODY  V  CÍFERI:
Gottschal -  Dolný koniec, dnes dom Vojtecha Folkmera
Potravné družstvo – v lokalite dnešnej Jednoty
Nováková – Hoštáky, dom Richarda Šaturu
Weiss – Dolný koniec
Schwartz – v lokalite dnešného Obecného úradu
Hradský – v lokalite dnešného Obecného úradu
Amália Krajčovičová – Horný koniec
Baťa – Dolný koniec, bytovka pri kostole
Mäsiarstvo Jakub – vedľa bývalej lekárne
Mäsiarstvo Fleisaker – Dolný koniec, dnes dom MVDr. Čechoviča
Mäsiarstvo Pekara – roh Cintorínskej a ul. SNP
Papierníctvo Duschinski – Dolný koniec, dom Koszeghyových
Cukrárstvo – Karol Baranovský
Sklenár – Dolný koniec, na rohu Uličky

ŠENKY:
Spolek – dnešná pošta
Tóth – Horný koniec
Rakús – Nová ulica- roh
Koszeghyová (Sýkorka) – Hoštáky
Amála Krajčovičová – Dolný koniec – bytovka pri kostole
Klamo – Nádražná ulica

REMESELNÍCI:
Stolárstvo – Karol Strmenský, Hradský
Kováčstvo – František Cisár, Kretík, Habdák
Kolárstvo – Eister – vo dvore Spolku
Holičstvo – Zelenický – Hoštáky, Šmičko (Pepy) – u Špačka, vedľa Habdáka - Debnár

MLYNÁRI:
Horný mlyn – Pullmann
Dolný mlyn – Tomanica

SÝPKY:
Obecná sýpka
Sýpka na Dolnom konci pri Tomanicovi

LEKÁR:
MUDr. Zeman – roh ul. SNP a M. Čulena

LEKÁRNIK:
PhMr. Adolf Ungar