Obecný úrad

tel. 033 / 55 99 132
mob. 0911 940 637

sekretariat(zavináč)cifer.sk
 

adresa: Nám. A. Hlinku 31, 919 43 Cífer

IČO: 00 31 23 47
DIČ: 2021133697

STRÁNKOVÉ HODINY 

Po 7.30 - 11.30   12.00 - 15.00 
Ut    nestránkový deň
Str   7.30 - 11.30   12.00 - 16.30
Št nestránkový deň 
Pia  7.30 - 11.30   12.00 - 13.00

 Matrika a dane: 033/55 86 630

Kultúra v roku 2017

rok 2017

SPH_logo

Interaktívna mapa

interaktívna mapa

Mapový portál

katastrálne informáciemapový portál

Cintoríny - Cífer

Navigácia

Odoslať stránku e-mailom

Obsah

Cífer v praveku a ranej dejinnej dobe

V katastri Cífera a k nemu pričlenených miestnych častí - v Páci a v Jarnej - možno zistiť stopy po osídlení z rozličných období praveku či rannej dejinnej doby na každom kroku. Prirodzene, nie všetky obdobia praveku sú v archeologických nálezoch z Cífera zastúpené rovnomerne. Pochopiteľne určité medzery v osídlení (napr. v staršej želelznej dobe) môžu byť iba zdanlivé a mohli byť spôsobené iba súčasným stavom nášho poznania, pretože väčšinu archeologických lokalít v Cíferi poznáme iba vďaka náhode, nie z cieľavedomého výskumu.

Kamenná doba

Najstaršie archeologické pamiatky z územia Cífera sa spájajú s mladšou kamennou dobou - neolitom. Počas archeologických výskumov, ktoré sa prevázali v uvedenej lokalite koncom 60. a v 70. rokoch 20. storočia, bolo preskúmaných vyše 300 neolitických objektov. Identifikovať bolo možné časti niekoľkých dlhých stĺpových domov, rozličné typy jám, dva druhy pecí a niekoľko hrobov. Žiaľ väčšina z nich bola porušená mladším osídlením. Z nálezného materiálu upútava predovšetkým množstvo keramiky, rozličné hlinené idoly a kamenné nástroje. Kolekcia nádob rekonštruovaných z nájdených fragmentov predstavuje zatiaľ najreprezentatívnejší starolineárny keramický komplex nielen na Slovensku, ale v oveľa širšej oblasti. 

Najvýznamnejším nálezom a unikátnym predmetom v našom prostredí je hlinený štítkový idol, ktorý predstavuje nesporne najstaršiu plastiku tohto druhu v strednej Európe. Ide o plochú plastiku, ktorá predstavuje schematizovanú až abstraktne chápanú plochú jednostrannú figúrku ženy. Prevažná väčšina neolitických objektov v Cíferi-Páci patrí k pozostatkom po osídlení želiezovskou skupinou lineárnej kultúry, datovanej od druhej polovice 5. tisícročia pred Kr. Sídliskové kermické nálezy zo staršieho neolitu sa v staršej literatúre uvádzajú aj z Jarnej (Gocnódu), nálezy z mladšieho neolitu priamo z intravilánu Cífera i z Jarnej.

Torzo nádoby s reliéfovým zobrazením hlavy bližšie neidentifikovateľného totemového zvieraťa, pravdepodobne maska (2. pol. 5. tisícročia pred Kristom).
Hlinené figúrky zvieraťa - plastiky z mladšej doby kamennej (5. tisícročie pred Kristom).
Keramický fragment so zobrazením ľudskej tváre - mladšia doba kamenná (2.pol.5. tisícročie pr. Kristom). 

Bronzová a železná doba

Začiatok doby bronzovej reprezentuje zatiaľ päť kostrových hrobov, objavených pri výskume v Cíferi-Páci. Do tohto obdobia - začiatok 2. tisícročia pred Kristom umožňuje zaradiť hroby aj charakteristický inventár : džbány ozdobené horizontálnymi a radiálnymi odtlačkami šnúr i silexové (pazúrikové) strelky srdcovitého tvaru. Inak je doba bronzová na území obce zastúpená iba ojedinelými nálezmi. Skromnejšie nálezy sa našli v cíferskom regióne z mladšej bronzovej a zo staršej železnej doby, teda z prvej polovice posledného tisícročia pred Kristom. Niekoľko objektov - chát neskorolaténskej (1.storočie pred Kristom) osady bolo odkrytých aj v lokalite Cífer-Pác. Sú to charakteristické zahĺbené domy polozemľankového typu s dvoma kolovými jamami uprostred kratších strán. Bohaté keramické nálezy (obr.) predstavujú nádoby vytočené na hrnčiarskom kruhu, najmä misky rozličných tvarov, vo výzdobe, ktorých sa často uplatňuje vylešťovanie, okrem malých výnimiek vždy na vnútornej strane. Hladké lesklé plochy sa na ich povrchu striedajú s matnými, v ktorých je zvyčajne aplikovaný ornament. K najmladším nálezom z tejto doby patrí medená minca simmeringského typu, pravdepodobne z posledných desaťročí pred zmenou letopočtu. To už je obdobie, keď keltské panstvo v strednom Podunajsku zlomili dácke výboje a v osídlení strednej Európy sa objavili dva nové kultúrno-etnické činitele rímska ríša a germánske kmene. 

Rímska doba a sťahovanie národov

Z územia Cífera a jeho najbližšieho okolia sa v odbornej literatúre spomínajú nálezy azda najstaršieho germánskeho hrobu doteraz objaveného na Slovensku. Predmety nájdené v hrobe (železný meč, hrot kopije, štítková puklica, nožíky a bronzová spona ) svedčia o prieniku prvých germánskych družín na juhozápadné Slovensko na samom začiatku 1. storočia pred Kristom.

Zo stredoeurópskeho hľadiska je najvýznamnejší objav zvyškov rímskej usadlosti zo 4. storočia v Cíferi-Páci. Vykopávky, ktoré tu realizoval v rokoch 1969-1980 Archeologický ústav SAV v Nitre, urobili meno obce známym ďaleko za hranicami našej vlasti. Bola odkrytá centrálna časť komplexu, ktorý bol nazvaný " rímska stanica". Na ploche 60 x 70 m stál centrálny sektor s hlavnou kamennou budovou, viacero drevozemných, dreveno-hlinitých stĺpových stavieb i menších kovových konštrukcií. Komplex hlavnej murovanej stavby mal členitý obdĺžnikový pôdorys s rozmermi 24,8 x 16,45 m. Vznikol postupným budovaním troch častí. Originálne základové murivo sa zachovalo iba na jednom mieste. Tvoria ho v spodnej vrstve nasucho kladené kamene zasypané pieskom, vo vyšších vrstvách zalievané vápennou maltou. Najdôležitejšími objektmi mimo centrálneho dvorca boli dva veľké zahĺbené domy obdĺžnikového charakteru. Na základe množstva kolových jamiek a bohatého výskytu (150-200 kusov) pyramidálnych a kónických hlinených tkáčskych závaží usudzujeme, že tu existovali tkáčske krosná. Obidva domy je možno pokladať za tkáčske dielne.

Nálezy mince Constantia 2.(337-361) a neskororímskej vojenskej spony sú dokladom pre datovanie týchto dielní približne do stredu 4. storočia. V časti odkrytej plochy boli odkryté tri pece: dve hrnčiarske a jedna bližšie neurčená, ďalej dve studne so zvyškami zrubovej drevenej konštrukcie. V zahĺbených domoch boli objavené nálezy barbarskej keramiky, ale aj zachovaný denár Alexandra Savera (222-235). Nálezy potvrdili hypotézu, že v lokalite bolo germánske osídlenie už pred výstavbou "stanice". 

Vo výplni jedného z domov sa našiel masívny pečatný prsteň s nápisom INNOCI. V keramických nálezoch sú zastúpené ako neskororímske výrobky tak i početná ručne zhotovená ale predovšetkým na hrnčiarskom kruhu vytáčaná keramika. 

keramika

Rímska stanica zo 4. stor. v Cíferi - Páci. Letecký pôdorysný pohľad . Letecký pohľad na rímsku stanicu. 

rímska stanica

Rímska stanica v Cíferi - Páci mala nepochybne dôležitú úlohu v rímskom diaľkovom obchode. Možno predpokladať že Považím viedla stredná vetva tzv. Jantárovej cesty, ktorá spájala vyspelú stredomorskú oblasť s trhovými osadami v Pobaltí. Objav rímskej stanice v Páci významne prispel k vytýčeniu strednej vetvy tejto cesty. Región Cífera nestratil význam ani po odchode Rimanov a Germánov, v pohnutom období sťahovania národov. Dokazujú to nálezy v Cíferi - v hrobe ženy sa našla vázovitá nádobka vytočená na hrnčiarskom kruhu, datovaná asi do druhej polovice 5. storočia. 

Zlatý pečatný prsteň s ónyxovou gemou, s nápisom INNOCI a rohom hojnosti. 

pečatný prsteň

Pec na vypaľovanie keramiky z mladšej rímskej doby. 

pec na vypaľovanie keramiky

Rímska minca (antoninian) cisára Numeriana. Poprsie panovníka na hlave s korunou a nápis IMPC NVMERIANVSPF AVG. Rímska minca cisára Constantia.

rímske mincerímske mince

Rímska minca (antoninian) cisára Numeriana. Poprsie panovníka na hlave s korunou a nápis IMPC NVMERIANVSPF AVG. Rímska minca cisára Constantia.

 

Slovanské osídlenie

Doteraz nám nálezy, súvisiace s príchodom najstarších slovanských družín na naše územie koncom 5. alebo začiatkom 6. storočia z Cífera chýbajú. Doklady o osídlení regiónu v 8. storočí v predveľkomoravskom období známe z viacerých lokalít v obci takýto predpoklad ale plne podporujú. Na už známom nálezisku v Páci archeológovia objavili aj časti menšej osady. Odkryli tu tri obydlia z predveľkomoravského obdobia. V príbytkoch sa okrem črepového materiálu naši aj pomerne vysoké hrnce tzv. podunajského typu zdobené vlnovkami a pásmi, bronzový náramok, železná sekera a kamenné žamovy na mletie obilia.

hrnce

Železná faléra z jazdeckého hrobu, zdobená tauzovaným ornamentom z medi 8. storočie. 

železná faléra

Asi 200 metrov od osady archeológovia objavili a čiastočne aj preskúmali tzv. avarsko-slovanské pohrebisko. Podľa doterajších poznatkov sa na pohrebisku pochovávalo v 8. až 9. storočí. V jazdeckých hroboch boli v drevenej komore pochovaní jazdec i kôň. K pohrebným zvykom patrilo ukladanie tekutej potravy a nápojov do hrobu v keramických nádobách. O vkladaní mäsitej potravy (hydiny, oviec, hovädzieho a bravčového mäsa) svedčia nálezy zvieracích kostí. V hrobovom inventári sa vyskytujú aj predmety, ktoré mal zosnulý na sebe ako súčasť odevu alebo patrili k jeho osobnej výbave. V ženských hroboch boli objavené jednoduché krúžkové náušnice z bronzu, strieborné náhrdelníky a prstene. 

Dvojhrob muža a ženy s koňom 8. storočie Hrob jazdca z predveľkomoravského pohrebiska 8. storočie Veľkomoravské obdobie je zatiaľ v nálezoch z Cífera doložené menším počtom nálezov. Je to určite iba náhodná medzerovitosť archeologického výskumu.

dvojhrob

dvojhrob

Vznik obce a jej rozvoj do polovice 16. storočia

Najstaršia listinná zmienka o Cíferi je z konca 13. storočia, z roku 1291, teda 400 po predchádzajúcej správe o obci (veľkomoravské nálezy). Je to dlhý časový úsek, dlhý najmä preto, lebo nemáme takmer nádej, že sa nájde starší pramenný údaj.

Prvý údaj týkajúci sa roku 1291 je z listiny Ostrihomskej kapituly o deľbe majetku medzi šľachticmi z Lefantoviec. Táto listina z roku 1322 obsahuje cenné informácie o šľachticoch Lefantoviec vo vzťahu k Cíferu. Podľa nej bol Cífer dedičným, teda dávnejší majetkom Lefantovskovcov. Z listiny sa ďalej dozvedáme, že Cífer pôvodne tvorí súčasť kráľovského hradného panstva Bratislava. O začiatkoch mnohých dedín poskytujú často cenné informácie cirkevné objekty, resp. cirkevné dejiny. Žiaľ o Cíferi to neplatí. Pôvodný kostol sv. Michala sa nezachoval, dnes jestvujúci chrám je už treťou úplne novou cirkevnou stavbou. Pretože patrocínium sv. Michala sa všeobecne pokladá za veľmi starobylé, môžeme azda podľa neho usudzovať, že v Cíferi jestvoval kostol už v druhej polovici 13. storočia. V roku 1397 daroval Cífer spolu s mýtom magistrovi Mikulášovi, synovi Ladislava Zoboňa Z Pustých Úľan a jeho synovi za zásluhy v boji v Maďarsku. V obci patrila časť pôdy aj bohatým grófom zo sv. Jura a Pezinka.

Piate desaťročie 16. storočia znamená v dejinách Cífera významný predel, i keď to nie je žiaden zásadný zlom. Význam tohto desaťročia je v tom, že obec sa dostala do dražby nového zemepána Františka Nyáry. Obec zostala v moci rodiny do začiatku 19. storočia.

Popri zmene zemepána bolo ďalšou dôležitou udalosťou v dejinách Cífera v druhej polovici 16. storočia jeho povýšenie na poddanské mestečko-oppidium. Cífer bola slovenská obec. Tento jej ráz, i keď nie tak jednoznačne, máme doložený aj menami jej obyvateľstva. Cesta k slovenskosti Cífera však bola zložitá. V roku 1529 turecké vojsko tiahnuce na Viedeň vyplienilo obec. Škody v obci spôsobilo aj španielske vojsko bojujúce na západnom Slovensku proti Turkom. Obec bola osídlená obyvateľmi Malých Karpát a z Považia. Pre zachovanie slovenskosti obce mal veľký význam aj príchod chorvátskeho obyvateľstva. Národnostná situácia však nebola v 16. storočí ustálená, obyvateľstvo sa menilo, jedno prichádzalo, druhé odchádzalo.

Obec a jej obyvateľstvo od 16. storočia do začiatku 18. storočia

Počas Bocskayovho povstania bol Cífer opätovne decimovaný. V roku 1605 sú v obci iba dva domy a údaje z roku 1609 svedčia o úplnom zničení obce. Od tohto roku sa však začalo vracať naspäť do obce obyvateľstvo a postupne rástol aj jeho počet. Ďalšia pohroma postihla obec v roku 1638. Na hornom konci vypukol 12. marca požiar, ktorý sa rozšíril na celú obec. Nezhoreli iba mlyny na Gidre a Majtthényovský kaštieľ, ktorý bol dosť ďaleko od obce.
 

Cífer v 18.-19. storočí

Najväčšou zmenou, ktorou prešiel Cífer v druhej polovici 18. storočia, bola premena výrazne poľnohospodárskej obce na obec poľnohospodársko-obchodno-remeselnícku a z čisto slovenskej obce na obec slovensko-židovskú. V obci sa rozšíril počet remeselníkov a v pálenici sa vyrábala pálenka. Židia mali v obci synagógu i školu.

Od feudalizmu po kapitalizmus

V rokoch 1837-1846 bola postavena konská železnica Bratislava-Trnava-Sereď, ktorá viedla cez Cifer, asi vo vzdialenosti 800 m od obce. Konskou železnicou sa prevážal hlavne náklad a páni. Poddaní si nemohli takúto dopravu dovoliť.
V marci 1848 bolo zrušené poddanstvo, boli vydelené pasienky od individuálneho vlastníctva a pastviny sa zmenili prevažne na oráčiny. Postupne nastával prechod od dobytkárstva k pestovaniu obilnín. Presunula sa aj moc zo zemepána na obecnú radu, na čele ktorej stál richár.
V 80. a 90. rokoch bol dostavaný Horný majer, kde bol liehovar, majer v Háji a Boleházi.
V rokoch 1916 a1917 bola vybudovaná úzkokoľajka ťahaná koňmi. Spájala najdôležitejšie časti hospodárskeho podniku (majer na Páci-Boleház-Horný koniec železničná stanica-Háj). Fungovala až do roku 1945.

úzkokoľajka

Budova rímskokatolíckej školy v Cíferi vybudovaná v r. 1827

rímskokatolícka škola

Most konskej železnice pri Cíferi v druhej polovici 19. storočia

most konskej železnice