Obec Cífer

Z územia Cífera a jeho najbližšieho okolia sa v odbornej literatúre spomínajú nálezy azda najstaršieho germánskeho hrobu doteraz objaveného na Slovensku. Predmety nájdené v hrobe(železný meč, hrot kopije, štítková puklica, nožíky a bronzová spona ) svedčia o prieniku prvých germánskych družín na juhozápadné Slovensko na samom začiatku 1. storočia pred Kristom. Zo stredoeurópskeho hľadiska je najvýznamnejší objav zvyškov rímskej usadlosti zo 4. storočia v Cíferi-Páci. Vykopávky, ktoré tu realizoval v rokoch 1969-1980 Archeologický ústav SAV v Nitre, urobili meno obce známym ďaleko za hranicami našej vlasti. Bola odkrytá centrálna časť komplexu, ktorý bol nazvaný " rímska stanica". Na ploche 60 x 70 m stál centrálny sektor s hlavnou kamennou budovou, viacero drevozemných, dreveno-hlinitých stĺpových stavieb i menších kovových konštrukcií. Komplex hlavnej murovanej stavby mal členitý obdĺžnikový pôdorys s rozmermi 24,8 x 16,45 m. Vznikol postupným budovaním troch častí. Originálne základové murivo sa zachovalo iba na jednom mieste. Tvoria ho v spodnej vrstve nasucho kladené kamene zasypané pieskom, vo vyšších vrstvách zalievané vápennou maltou. Najdôležitejšími objektmi mimo centrálneho dvorca boli dva veľké zahĺbené domy obdĺžnikového charakteru. Na základe množstva kolových jamiek a bohatého výskytu(150-200 kusov) pyramidálnych a kónických hlinených tkáčskych závaží usudzujeme, že tu existovali tkáčske krosná. Obidva domy je možno pokladať za tkáčske dielne. Nálezy mince Constantia 2.(337-361) a neskororímskej vojenskej spony sú dokladom pre datovanie týchto dielní približne do stredu 4. storočia. V časti odkrytej plochy boli odkryté tri pece : dve hrnčiarske a jedna bližšie neurčená, ďalej dve studne so zvyškami zrubovej drevenej konštrukcie. V zahĺbených domoch boli objavené nálezy barbarskej keramiky, ale aj zachovaný denár Alexandra Savera(222-235). Nálezy potvrdili hypotézu, že v lokalite bolo germánske osídlenie už pred výstavbou "stanice".

Vo výplni jedného z domov sa našiel masívny pečatný prsteň s nápisom INNOCI. V keramických nálezoch sú zastúpené ako neskororímske výrobky tak i početná ručne zhotovená ale predovšetkým na hrnčiarskom kruhu vytáčaná keramika.

Rímska stanica zo 4. stor. v Cíferi - Páci. Letecký pôdorysný pohľad . Letecký pohľad na rímsku stanicu.

Letecká stanica v Cíferi - Páci mala nepochybne dôležitú úlohu v rímskom diaľkovom obchode. Možno predpokladať že Považím viedla stredná vetva tzv. Jantárovej cesty, ktorá spájala vyspelú stredomorskú oblasť s trhovými osadami v Pobaltí. Objav rímskej stanice v Páci významne prispel k vytýčeniu strednej vetvy tejto cesty. Región Cífera nestratil význam ani po odchode Rimanov a Germánov, v pohnutom období sťahovania národov. Dokazujú to nálezy v Cíferi - v hrobe ženy sa našla vázovitá nádobka vytočená na hrnčiarskom kruhu, datovaná asi do druhej polovice 5. storočia.