Obec Cífer
Cífer
Mapa webu RSS
rozšírené vyhľadávanie

Správy o činnosti

Činnosť múzea v roku 2015

Výročná správa o činnosti obecného múzea za rok 2015 (pdf, 400,37 kB)

Holocaust Memorial Day 2015 – 27.1.2015

Obecné múzeum si aj tohto roku pripomenulo Medzinárodný deň  obetí holokaustu a pripravilo na deň 27. januára spomienkové stretnutie na obete tejto smutnej kapitoly dejín.
Program otvoril starosta obce Maroš Sagan. Privítal prítomných a odovzdal slovo  organizátorom A. Michalcovej a Dušanovi Cajovi. Účastníci stretnutia potom zhliadli dva spomienkové filmy. Prvým bol film „Vždy treba ľuďom pomáhať“. Príbeh chlapca z ortodoxnej židovskej rodiny z okolia Michaloviec. Počas holokaustu vyvraždili viac ako deväťdesiat jeho príbuzných. Napriek svojím životným útrapám, ako vo filme povedala jeho manželka, ostal človekom a nikdy sa nevzdal svojho presvedčenia, že ľuďom treba vždy pomáhať. Druhým filmom boli osobné spomienky Maxa Tibora Eisena.

Na záver predniesol Dušan Caja tento príhovor:

„Kde je tvoj brat Ábel?
Vo svojom dome a medzi svojimi múrmi im dám pomník s menom
Slová tohto verša z Knihy proroka Izaiáša (Iz 56,5) dali názov pamätníku obetí a hrdinov holokaustu Jad Vašem (hebr. pomník s menom), ktorý vznikol v roku 1953 v Izraeli. Už vyše šesťdesiat rokov je centrom dokumentácie, výskumu a pripomínania holokaustu.
Dnes si pripomíname Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu. Bol vyhlásený Valným zhromaždením OSN 1. novembra 2005. V dnešný deň uplynulo 70 rokov od oslobodenia koncentračného tábora Osvienčim.
Mnohí naši susedia boli počas II. svetovej vojny „zredukovaní“ len na štatistický údaj, na číslo vytetované na predlaktí, boli zbavení všetkých práv, svojej ľudskej dôstojnosti. Vďaka databáze mien obetí šoa na stránke pamätníka Jad Vašem si môžeme pripomenúť mená našich rodákov alebo spoluobčanov, ktorí sa stali obeťami tohto nezmyselného vyčíňania počas II. svetovej vojny:

  • Móric Duschinsky (*24. 3. 1908 Cífer) – zomrel 9. júla 1942 v Osvienčime.
  • Adolf Eksl (*8. 10. 1879 Cífer) – 27. apríla 1942 bol deportovaný z Viedne do Włodawy (Poľsko) a zomrel v šoa.
  • Jozefína Fisher, rod. Duschinsky (*1910 Cífer) – zomrela v Osvienčime vo veku 30 rokov.
  • Berta Fleischhacker (*1875 Jablonec) – zomrela v roku 1942 vo vyhladzovacom tábore Treblinka.
  • Herman Fleischhacker (*1. 2. 1882 Cífer) – 13. apríla 1942 bol deportovaný zo Serede do Osvienčimu, kde 24. apríla 1942 zomrel.
  • Jakov Fleischhacker (*1871 Cífer) – zomrel v roku 1942 vo vyhladzovacom tábore Treblinka.
  • Ester Glucksmann, rod. Shvartz (*29. 5. 1880 Cífer) – zomrela 17. mája 1944 v Osvienčime.
  • Viktor Karpeles (*26. 3. 1897 Cífer) – 19. apríla 1942 bol deportovaný zo Žiliny do Osvienčimu a zomrel v šoa.
  • Rosalia Kaufmann, rod. Pressburger (*24. 9. 1870 Cífer) – zomrela v roku 1944 v Osvienčime.
  • Frida Kellner (*1894 Cífer) – 27. apríla 1942 bola deportovaná z Nového Mesta nad Váhom do Nałęczówa (Poľsko) a zomrela v šoa.
  • Malvína Kleinová (*1902 Cífer) – 7. júna 1942 bola deportovaná z Bratislavy do vyhladzovacieho tábora Sobibor a zomrela v šoa.
  • Rosa Klein, rod. Fleischhacker (*1905 Cífer) – zomrela v roku 1942 v Poľsku vo veku 37 rokov.
  • Aladar Kohn (*15. 3. 1914 Cífer) – 10. júla 1942 bol deportovaný zo Žiliny do Osvienčimu, kde 22. augusta 1942 zomrel.
  • František Konik (*8. 9. 1913 Cífer) – bol zavraždený 20. novembra 1944 v Kremničke.
  • Julius Mahler (*12. 8. 1866 Cífer) – 5. marca 1941 bol deportovaný z Viedne do gminy Modliborzyce a zomrel v šoa.
  • Ignác Reiss (*6. 1. 1884 Cífer) – 19. apríla 1942 bol deportovaný zo Žiliny do Osvienčimu a zomrel v šoa.
  • Jozef Reiss (*16. 11. 1925 Cífer) – 13. apríla 1942 bol deportovaný zo Serede do Osvienčimu, kde 16. mája 1942 zomrel.
  • Ing. Zigmund Schwartz (*6. 7. 1877 Cífer) – zomrel 17. mája 1944 v Osvienčime.
  • Dezsó Stern (*1886 Cífer) – zomrel v šoa.
  • Ph. Mr. Adolf Ungár (*1. 6. 1886 Trnava) – zomrel v roku 1944 v Osvienčime.
  • Edith Weiss (*1929 Cífer) – zomrela v roku 1942 v Poľsku.
  • Frieda Weiss, rod. Fleischhacker (*1903 Cífer) – zomrela v roku 1942 vo vyhladzovacom tábore Treblinka.
  • Fruma (Františka) Weiss, rod. Werner (*1888 Cífer) – zomrela v meste Opole Lubelskie.
  • Leopold Weiss (*1917 Bučany) – zomrel v tábore Majdanek.
  • Ruženka Weiss (*1933 Cífer) – zomrela v roku 1942 v Poľsku.
  • Gisella Wernerová (*1880 Cífer) – 7. júna 1942 bola deportovaná z Bratislavy do vyhladzovacieho tábora Sobibor a zomrela v šoa.
  • Jozefína Werner, rod. Lőwinger (*? Košolná) – zomrela v Osvienčime vo veku 78 rokov.
  • Ludvig Werner (*? Cífer) – zomrel v šoa vo veku 42 rokov.
  • Malvína Werner (*? Cífer) – zomrela v šoa vo veku 45 rokov.

Toto sú mená našich susedov a známych, mená našich starších bratov vo viere. Uctime si ich pamiatku chvíľou ticha.

Keď Kain zabil svojho brata Ábela, Pán sa ho pýtal: „Kde je tvoj brat Ábel?“ Rabín Raši komentuje túto otázku nasledovne: „Pán vedel, kde bol Ábel, otázkou chcel dať Kainovi príležitosť vyznať vinu a oľutovať.“ (Genezis. Trnava : Dobrá kniha, 2008. s. 200)

Dnešný deň je našou príležitosťou vyznať vinu a oľutovať. V Cíferi po vojne nezostalo žiadne židovské obyvateľstvo, a tak naše ospravedlnenie za stáročné neprávosti páchané na vyvolenom národe adresujeme Pánovi, ktorý sa aj nás pýta: „Kde je tvoj brat?“ Ťažko hľadať slová v takejto chvíli, preto si pomôžem slovami Modlitby pápeža Jána XXIII. za vyvolený národ:

"Pane, dnes sme spoznali, že naše oči boli po stáročia zastreté a nevideli sme krásu Tvojho vyvoleného národa, nepoznali sme v ňom tvár Tvojho prvorodeného syna, nášho brata. Teraz sme spoznali, že na našom čele je vypálené Kainovo znamenie. Náš brat Ábel ležal po celé stáročia vo svojej krvi, ktorú sme my preliali, ronil slzy, ktoré sme zapríčinili tým, že sme zabudli na Tvoju lásku. Odpusť nám našu kliatbu, ktorú sme nespravodlivo a neprávom vyslovovali nad židovským národom. Odpusť, že sme ho znovu a znovu pribíjali na kríž. Odpusť nám, lebo sme nevedeli, čo činíme. Zošli nám ducha pokánia a osvieť nás svojím svetlom, aby sme sa obrátili a žili novým životom pre zásluhy Tvojho Syna, nášho Ježiša Krista, ktorý sám patril k vyvolenému národu. Amen."“

Poznámka: Zoznam obetí holokaustu bol spracovaný podľa údajov z databázy na yadvashem.org.

Spomienkové stretnutie - SVIEČKOVÁ  MANIFESTÁCIA – 25.3.2015

V stredu, 25. marca sme si pripomínali 27. výročie pokojného modlitbového stretnutia slovenských veriacich, ktoré sa uskutočnilo v Bratislave na Hviezdoslavovom námestí. Do histórie vošlo pod názvom Sviečková manifestácia.
Pri tejto príležitosti pripravilo Obecné múzeum v Cíferi Vernisáž a spomienkové stretnutie. Prítomných privítala na ňom  A. Michalcová. V príhovore zhrnula význam tejto akcie pre novodobé dejiny Slovenska, jej prípravu, priebeh a osobnosti. Zdôraznila, že to bolo prvé nenásilné vystúpenie občanov proti vtedajšiemu totalitnému režimu. Na Slovensku si to uvedomuje málokto, no Nemci hovoria, že prvá pomyslená tehla z Berlínskeho múra bola vytiahnutá 25. marca 1988 v Bratislave. Historici postkomunistických štátov hodnotia tento počin Slovákov, ako začiatok pádu socializmu vo východnej Európe.
Nasledoval zoznam mien, obyvateľov Cífera, ktorí v roku 1988 svojou účasťou na Hviezdoslavovom námestí ukázali veľkú občiansku statočnosť. Boli to: Emília Orlická, Michal Čambál, Ján Jankovič, Anna Jankovičová, Helena Morvayová, Milan Krupa, Adriána Krupová, Mária Krivosudská, Jozef Krivosudský. Traja z účastníkov – Helena Morvayová a manželia Krupovci – Milan a Adriána, prispeli svojimi spomienkami na dané chvíle, keď v Bratislave „pršalo“ nielen z oblohy, ale aj z polievacích áut a vodných diel. Keď policajné autá vrážali do ľudí, vytláčali ich z námestia, vtláčali do pristavených Modrých Antonov... Keď Pohotovostné jednotky ZNB – tzv. „ťažkoodenci“ švihali obuškami a mnohým sa ušli aj kopance bagandžami... V rukách zhromaždených horeli sviece a z úst znela modlitba Ruženca...
Na záver bola prítomným vo vestibule Domu kultúry predstavená výstava fotokópií dobových dokumentov, osobnosti Sviečkovej manifestácie, slovom zdokumentovaný je priebeh a autentických fotografií zo zbierok Slovenského národného múzea, ktoré poskytol jeden z organizátorov a ohlasovateľ akcie František Mikloško.
Výstava bude prístupná širokej verejnosti vo vestibule DK v Cíferi do konca apríla 2015. Jej návšteva je vhodnou príležitosťou na názorné vyučovanie dejepisu aj pre žiakov ZŠ v Cíferi.

PREDNÁŠKA  PhDr. Kataríny Meškovej Hradskej – HOLOKAUST – 25.3.2015

Dňa 25. marca 2015 sme si pripomenuli 73. výročie 1. transportu slovenských Židov do vyhladzovacieho tábora v Osvienčime. Prvý vlak bol vypravený v stredu, 25. marca 1942, o 20:20 hod.   zo železničnej stanice v Poprade. Slovenský snem deportácie Židov z územia Slovenska odobril až 23. mája 1942, zákonom č. 68/1942.
Do vagónov, pôvodne určených na prepravu dobytka, nastúpilo 1000 mladých žien a dievčat zo Šarišsko-zemplínskej župy. Vlak prechádzal cez Žilinu a Čadcu a 26. marca 1942 okolo 4:00 hod. pri obci Skalité opustil územie Slovenska pokračujúc do Poľska cez Zwardoň do tábora Osvienčim. 26. marca v popoludňajších hodinách z vagónov vystúpilo 999 živých žien. Následne boli podrobené selekcii na rampe v koncentračnom tábore. Podľa svedectiev pamätníkov prežilo väznenie z prvého transportu asi 20 mladých dievčat.
Týmto sa začala prvá vlna transportov zo Slovenska. Trvala až do 20. októbra 1942. Ľudácky režim sa ňou zbavil spolu 57 628 židovských spoluobčanov. Za každú osobu l Nemcom zaplatil tzv. osídľovací poplatok, ktorý činil 500 ríšskych mariek.
Druhá séria transportov odštartovala počas okupácie Slovenska nacistickými vojskami. Prvý z nich bol vypravený 30. septembra 1944 zo Serede. Do konca vojny bolo vyvezených ďalších asi 13 500 Židov. Celkovo tak v koncentračných táboroch v dôsledku transportovania z územia Slovenska zahynulo viac ako 80 000 židovských občanov.
Obecné múzeum v Cíferi pripravilo ako pripomienku tohto výročia prednášku vedeckej pracovníčky Historického ústavu SAV,  PhDr. Kataríny Meškovej Hradskej PhD., na tému Holokaust. Katarína Hradská publikovala viacero štúdií, ale aj kníh venovaných obdobiu vojnového Slovenského štátu.
V úvode vysvetlila prednášajúca prítomným význam slova HOLOKAUST. Znamená systematické, štátom vykonávané prenasledovanie a hromadné vyvražďovanie etnických, náboženských, či politických skupín v čase 2. svetovej vojny, vykonávané hitlerovskym Nemeckom a jeho satelitmi. Vo vzťahu k vyvražďovaniu Židov sa používa tiež hebrejský termín  ŠOA, ktorý sa prekladá ako zničenie, záhuba, spálenie.
Povedala, že stále prevláda nezáujem o skutočné dejiny Židov na Slovensku. Panuje názor, že Židia tvoriaci nepatrnú komunitu, zhromaždili vo svojich rukách veľký majetok. Tento potom „spravodlivo“ získal do rúk Slovenský štát. O spôsobe a tragických následkoch povedala, že v histórii platí, že všetko so všetkým súvisí a preto treba poznať širšie súvislosti, ktoré tvoria celok. Minulosť možno poznať iba na základe hodnoverných dejinných prameňov.
Na základe dejinných dôkazov vysvetlila úlohu architekta riešenia Židovskej otázky na Slovensku Wislicenyho.
Prítomní sa dozvedeli aj o koncentračných táboroch Sobibor, Belzec, Treblinka. O zverstvách , ktoré sa v nich páchali, o strašnej likvidácii mŕtvych tiel v tábore Belzec... Dozvedeli sa tiež o tom, že tieto tábory boli tzv. vyhladzovacie...
Veľkú pozornosť vzbudili aj osobnosti tejto časti histórie- Gizy Fleischmannová, Alfréd Wetzler, a osobnosť slovenskej židovky  Manci Schwalbovej, s ktorou sa prednášajúca, ako povedala, stretávala dlhé roky, bola v jej blízkosti až do jej smrti.
Gizy Fleischmannová bola jednou z prvých, ktorá svojich spolupracovníkov, ale aj významné medzinárodné záchranné organizácie informovala o tragédii slovenských židov, o tom, čo sa skutočne deje v koncentračných táboroch, pričom otvorene hovorila, že niet nádeje na záchranu...
Alfréf Wetzler patril medzi  väzňov, ktorým sa podaril úspešný útek z tábora Osvienčim. Ako prvý, spoločne s Rudolfom Vrbom, vyrozprával o hrôzach, ktorých tam bol svedkom...
Manci Schwalbová prežila tábor smrti Osvienčim. Pracovala ako lekárka v táborovej nemocnici, tzv. revíri, odkiaľ zlopovestný doktor Mengele posielal jej pacientky na smrť v plynovej komore. Riskujúc svoj život zachránila desiatky životov iných...
Z prednášky jasne vyplynulo, že PhDr. Katarína Mešková Hradská patrí k historikom, ktorí ctia fakty. Na základe nich podáva historické udalosti, nekomentuje ich, ale vysvetľuje. To, že téma a jej pútavé priblíženie prítomných, medzi ktorými nechýbali ani žiaci posledných dvoch ročníkov Základnej školy, veľmi zaujala, dosvedčil aj nadšený potlesk pre K. Hradskú po skončení prednášky.
PhDr. Katarína Mešková Hradská PhD. venovala Obecnej knižnici v Cíferi aj tri publikácie – „Jozef Tiso / prejavy a články 1944 – 1947/“, ktorej je s Miroslavom Fabriciom spolueditorkou,
- „Kapitoly z dejín Slovenskej republiky“ autorov Fiamová, Hlavinka, Schwarc a kol.
- „Slovenský štát 1939 – 1945. Predstavy a realita.“ Autorského kolektívu Fiamová, Hlavinka, Schwarc a kol.
Pripomíname, že v knižnici sa nachádzajú ešte tri diela prednášajúcej K. Hradskej: „Život v Bratislave 1939 – 1945“, „Gizy Fleischmannová – návrat nežiadúci“, a „Slobodomurárske lóže v Bratislave“.

ROK 120. VÝROČIA CÍFERSKEJ LEKÁRNE – 28.-29.3.2015

V tomto roku si pripomíname 120 výročie založenia lekárne v Cíferi. Vieme, že jej prvým majiteľom bol lekárnik Ján Szerdahély. Bola to lekáreň „ U svätého Michala“. Prvé sídlo mala v bývalom meštianskom dome vedľa Malého kaštieľa. Tu sa nachádzal aj lekárnikov byt.
Pri tejto príležitosti Obecné múzeum v spolupráci s Miestnym odborom Matice slovenskej pripravilo v dňoch 28. a 29. marca 2015 v priestoroch veľkej sály DK v Cíferi výstavu pod názvom „120 rokov  lekárenstva v Cíferi“.
Návštevníci sa mohli oboznámiť s históriou lekárenstva všeobecne a v Cíferi. Dozvedeli sa napr., že voľakedy mal prístup do lekárne iba lekár, pacienti dostávali svoje lieky iba cez okno, alebo dvere. Všetky lieky sa v minulosti pripravovali v lekárni.
Ďalšiu časť výstavy tvorili knihy a písomnosti. Tu zaujali najmä 3 diely Hagesovej príručky farmaceutickej praxe z rokov 1900, 1902 a 1908 Vydavateľstva Július Springer   Berlín, Maďarský liekopis z roku 1907. Mimoriadne cenné boli ukážky z Manuálu – pracovnej knihy – cíferského lekárnika PhMr. Františka Římana a osobné spomienky PhMr. Dagmar Mikulovej, ktoré napísala pri príležitosti výstavy.
Poslednou tematickou časťou výstavy boli ukážky historických lekárenskych váh.  Najzaujímavejšími boli váhy firmy Herman Steinbuch  formais F. A. Wolf und Sohne, Wien, Budapest Waschawa, Fabriken chem. pharm. Apparate,  z  konca 19. stor. Tiež ukážky historických stojatiek, misiek, sít, pistilov, obalového materiálu-lekárenskych „fľaštičiek“. Organizátori sú radi, že mohli prezentovať aj pilulkovnicu s guľatidlom, používané pri príprave piluliek.
Poriadatelia sú radi, že mohli privítať aj dve magistry, PhMr. Mikulovú a Mgr. Jankovičovú, ktoré prijali pozvanie na výstavu.

NOC MÚZEÍ A GALÉRIÍ – 16.5.2015

Obecné múzeum v Cíferi sa zapojilo aj tento rok do celoslovenského podujatia Noc múzeí a galérií.  Prihlásili sme sa tak  ku francúzskej iniciatíve noci múzeí a galérií. Táto vychádza z medzinárodného dňa múzeí vyhláseného Medzinárodnou radou múzeí dňa 18. mája 1977 v Moskve. Akcia prebiehala v sobotu 16. mája 2015 v priestoroch obecnej knižnice. Tu bola prezentovaná výstava obrazov Miloša Prekopa. Autor patrí k strednej generácii a na slovenskej výtvarne scéne je ojedinelým tvorcom. Realizoval viaceré samostatné a kolektívne výstavy doma i v zahraničí. Je nositeľom ocenenia "Identifikačný kód Slovenska", bronzovej medaily Talianskeho parlamentu, mimoriadnej ceny primátora provincie Ascoli Piceno s reprezentačným pohárom víťazov, ceny odbornej poroty na súťaži Perla Adrie v Taliansku a ďalších cien... Momentálne žije a tvorí v cíferskej miestnej časti Pác.
Počas podujatia Noc múzeí bola otvorená aj Expozícia spojovacej techniky v Cíferskom bunkri spojovacej techniky, kde návštevníkov sprevádzal svojim erudovaným a zanieteným výkladom pán PaedDr. Miroslav Horník. Tento rok bola obohatená aj o výstavu zbraní používaných bývalou Československou ľudovou armádou. Nainštalovali ju členovia Klubu vojenskej histórie ČSĽA z Piešťan. Tiež sa tešila veľkému záujmu, dokladom čoho je množstvo návštevníkov, ktoré ju vzhliadlo. 

Činnosť múzea v roku 2014

Výročná správa o činnosti obecného múzea za rok 2014 (pdf, 58,02 kB)

SLÁVNOSTNÉ  UKONČENIE  ROKA  MÁRIE  HOLLÓSY  V CÍFERI – 11.1.2014

Obecné zastupiteľstvo v Cíferi vyhlásilo rok 2013 za „Rok Márie Hollósy v Cíferi“. Slávnostné ukončenie stanovilo na 11. januára 2014.
V sobotu 11. januára sa o 14:00 hod. zišlo veľké množstvo účastníkov. Program sa začal v rímsko – katolíckom kostole sv. Michala Archanjela ďakovnou svätou omšou, ktorú celebroval miestny duchovný otec Mgr. Jozef Schwarz. V homílii predstavil Máriu Hollósy nielen ako donora kostola, pre ktorý dodala nielen prekrásne antependiá, pluviály, dalmatiky, štóly, véla, baldachýn, ale aj niekoľko kazúl, ale najmä dobrodinku celej dediny. V dobe krízy a veľkej nezamestnanosti dávala totiž prácu mnohým cíferským ženám. Zlatú kazulu  husličkového typu mal celebrant aj oblečenú. Po omši sa prítomní presunuli na starý cintorín v Cíferi, kde sa pri hrobe M. Hollósy konala pietna spomienka s položením kvetov.
Program pokračoval v Obecnej knižnici, privítaním hojného počtu účastníkov starostom obce.
Zvlášť privítal starostu obce Opoj, pána Matúša a v zastúpení starostu obce Križovany pána Blažeka. S týmito obcami je tiež spätý život M. Hollósy – v Opoji sa 1. februára 1858 narodila a v Križovanoch objavili jej talent grófky Zichy a Majláthová – keď pracovala ako poštmajsterka. Po krátkom predstavení prínosu M. Hollósy  odovzdala moderátorka M. Gapčová – Šeredová slovo osobe najpovolanejšej – doc. Eve Cisárovej – Minárikovej, akademickej maliarke, ktorá sa už viac ako 40 rokov venuje dielu M. Hollósy a má najväčšiu zásluhu na tom, že sa na túto ženu nezabudlo.  Pani profesorka pútavo priblížila prítomným genézu týchto 40 rokov – počnúc svojou Diplomovou prácou, venovanou dielu M. Hollósy,  a vznik dvoch katalógov – cíferského a opojského „Mária Hollósy – znovuobjavené výšivky“. Prvý vznikol k výstave na bratislavskom hrade „V spolku Izabela zlatom, striebrom šili“, konanej od 23. 11. 2000 do 31.3. 2001 a druhý ako povedala pani profesorka, vďaka „tvrdohlavosti“ opojského starostu. Nasledovala videoprezentácia publikácie „Mária Hollósy.
Znovuobjavené výšivky, 1858 – 1945.“ /Eva Cisárová – Mináriková/, ktorú sa Obecný úrad v Cíferi rozhodol vydať pri príležitosti vyhlásenia roka 2013 za Rok Márie Hollósy v Cíferi.
Veľmi pútavým a ľudským priblížením tvorby a úspechov našej „frajlenky“ a odborným výkladom zaujala prednášajúca auditórium natoľko, že sa viacerí prítomní rozhodli hneď si katalóg zakúpiť. V prednáške sme sa dozvedeli, že sa podarilo objaviť ďalšie artefakty z tvorby M. Hollósy, napr. antependium a výšivku Hlavy Krista, ktorej zabezpečila pani profesorka aj reštaurovanie. Táto bola zapožičaná Obecnému múzeu pani Helenou Morvayovou ml.
Ďalším bodom programu bol klavírny koncert Matúša Mikloviča, ktorý majstrovsky zahral diela F. Chopina a S. Rachmaninova. Po zaslúženom dlhotrvajúcom aplauze nasledovala prezentácia knihy M. Zelinku. Na uvedenie bol prečítaný list M. Zelinku uverejnený v Cíferpresse pod názvom „Slovo krajanom súcim na slovo“. A to sa už starosta obce M. Sagan telefonicky spájal s pánom Milanom Zelinkom. M. Zelinka k výročiu M. Hollósy, inšpirovaný pani profesorkou Minárikovou, napísal knihu „Frajlenka Hollóška“, ktorá vyšla vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ 15. dec. 2013. V konferečnom hovore, ktorý so spisovateľom viedol pán doktor Hafner sme sa dozvedeli, že Milan Zelinka sa pri písaní do frajlenky  doslova „ zaľúbil“. Knihou vzdal hold „vo svete uznávanej, no doma takmer úplne zabudnutej a nedocenenej umeleckej výšivkárke, ktorá svojou tvorbou na prelome storočí ovplyvnila dobovú európsku módu“. Táto časť tiež „vyprovokovala“ prítomných k zakúpeniu, dokonca vykúpeniu knihy „ Frajlenka Hollóška“.
Nasledovalo čítanie z knihy v podaní žiakov miestnej ZŠ, ktoré zabezpečila pani učiteľka Lanáková.
Po ukončení oficiálnej časti sa prítomní zišli v neformálnych diskusných krúžkoch o našej frajlenke. Prítomní boli aj pani A. Šúryová, pán F. Lefler a pán G. Banič, ktorých matky u frajlenky vyšívali a ktorí si na frajlenku ešte dobre pamätajú.
Program bol sprevádzaný výstavou zloženou z dvoch častí. Prvá časť sa nachádzala vo vstupnej hale Obecného úradu. Tu na stojanoch boli vystavené portréty Márie Hollósy, portréty arcikňažnej Izabelly, a pohľady na vyšívačskú školu v Cíferi.
Druhá časť v Obecnej knižnici pozostávala z prierezu článkov a fotografií z dobovej tlače a zo súčasnosti, z prehľadu a fotodokumentácie výstav na bratislavskom hrade, v cíferskom kostole, v kultúrnom dome v Cíferi. V tejto časti sme mohli aj prvýkrát zhliadnuť mustry z dielne pani Magdalény Benkovskej, ktorá sa v Cíferi venovala vykresľovaniu mustier ako posledná až do svojej smrti.
Ešte by sme radi pripomenuli, že k výstave pripravil pán Ján Gašpárek nadčasový poster  Európske cesty textilného umenia. Ako jedno z piatich centier Európskej cesty na Slovensku je uvedený aj Cífer.  Za tento sponzorský dar múzeu zo srdca veľmi pekne ďakujeme.

ZNÁMY   POPULARIZÁTOR   HISTÓRIE  V CÍFERI – 16.1.2014

K minuloročným prírastkom kníh v Obecnej knižnici v Cíferi patrilo aj päť kníh o Bratislave od známeho popularizátora slovenských dejín – Pavla Dvořáka. V snahe ich čo najlepšie predstaviť čitateľom sme sa zamýšľali ako. Kto lepšie uvedie svoje dielo, ak nie autor? Preto sme veľmi radi, že 16. januára 2014 sme mohli privítať historika, prozaika, publicistu, autora literatúry faktu, scenáristu, moderátora, editora, vydavateľa a majiteľa vydavateľstva RAK – stále hovorím o jednom človeku – pána Pavla Dvořáka - v Cíferi, na prednáške a čitateľskej besede na tému „Päť kníh o Bratislave“.  
O 18.00 hodine knižnica praskala vo švíkoch. Všetci sa už tešili na prednášku. Očakávania umocňovali aj iné knihy a DVD autora – 6 zväzkov známych „Stopy dávnej minulosti“, všetkých päť zväzkov „Kníh o Bratislave“, DVD „Hľadanie stratených svetov“ – 7 dielov a tri knihy historikovej manželky Daniely Dvořákovej: „Rytier a jeho kráľ“, „Kôň a človek v stredoveku“, a tiež horúca novinka „Barbara Celjská- životný príbeh uhorskej, rímsko-nemeckej-českej kráľovnej (1392 – 1451)“ vystavené k nahliadnutiu a prelistovaniu. 
Na úvod starosta obce privítal hosťa a stručne Pavla Dvořáka predstavil prítomným. Pavel Dvořák vyštudoval históriu a začal pracovať ako novinár. Toto obdobie netrvalo dlho a v roku 1971 sa presťahoval z Bratislavy do Budmeríc, kde sa začal venovať histórii.  Vydal viac ako 20 kníh v celkovom náklade viac ako 400 000 výtlačkov.
To, že Pavol Dvořák dokáže poslucháčov zaujať, sme vedeli už z jeho relácií v televízii. Vysvetlil nám, že dejiny najradšej rozpráva – vysvetľuje pomocou príbehov. Pre nás si vybral príbeh o tom, ako vznikol nápad vydať knihy o Bratislave. Pokračoval vysvetlením osudov a života mamutov na našom území. Ako ďalší vyrozprával príbeh objavenia a záchrany známych gobelínov, ktoré sú vystavené v Primaciálnom paláci v Bratislave. Veľmi inšpiratívny príbeh aj pre nás, tu v Cíferi. Nakoniec vysvetlil, ako fotografia obohatila skúmanie histórie. Po prednáške nasledovala čitateľská beseda. Dozvedeli sme sa, ako Pavol Dvořák chodí študovať témy svojich kníh do múzeí, nielen na Slovensku, ale aj v Čechách, Rakúsku a Maďarsku. Povedal tiež, že najústretovejší voči bádateľom sú v Maďarsku. Po skončení besedy nasledovala  autogramiáda a prítomní si mohli zakúpiť vystavované knihy. Konštatujeme, že túto možnosť aj hojne využili.  Rozchádzali sme sa s pocitom dobre a zmysluplne stráveného štvrtkového podvečera, obohatení o nové vedomosti. Veríme, že máme dobre „nakročené“ na ďalšie podobné podujatia.

SPOMIENKA NA OBETE HOLOCAUSTU – 27.1.2014

27. januára 2014 uplynulo 69 rokov odvtedy, ako tanky sovietskej červenej armády vstúpili do vtedy nenápadného poľského mestečka Oswienczym známeho aj pod svojim nemeckým názvom Auschwitz. Vojakom z vtedajšieho Sovietskeho zväzu sa naskytol hrozný pohľad na neuveriteľne premyslenú a organizovanú likvidáciu obyvateľstva nepohodlného pre vtedajší fašistický režim. Od roku 2005 sa dátum 27. január stal oficiálnym pamätným dňom v rámci Európskej únie ako memento pre nasledujúce generácie.
Pri tejto príležitosti Obecné múzeum v spolupráci s Obecným úradom zorganizovali v tento deň "Spomienku na obete holocaustu". V priestoroch obecnej knižnice prítomných privítal starosta obce Mgr. Maroš Sagan, PhD., ktorý sa zhostil úlohy moderátora. Program pripravili Dušan Caja ml. a Anna Michalcová, členovia Rady múzea. Na začiatku odznela prednáška o podstate a koreňoch holocaustu. Nasledovala filmová prezentácia záberov z koncentračného tábora v Oswienczyme, počas ktorej bol zároveň recitovaný Žalm 22 z Knihy žalmov. Dušan Caja priblížil situáciu v Cíferi a prečítal zoznam našich rodákov a spoluobčanov, ktorí počas holocaustu zahynuli. Na ich pamiatku odoznelo čítanie z Knihy múdrosti. Na záver bolo premietnuté najnovšie video dokumentaristu Matta Browna, z Múzea holocaustu v americkom Miami Beach. Vo všetkých prítomných zanechalo veľmi silný dojem a hlboko sa dotkolo ich sŕdc. Nezabúdajme na tieto udalosti, aby sa už nikdy neopakovali.

DEŇ NESPRAVODLIVO STÍHANÝCH – 14.4.2014

Pri príležitosti Dňa nespravodlivo stíhaných usporiadal Obecný úrad v Cíferi v spolupráci s Obecným múzeom Spomienkové stretnutie, ktoré bolo venované pamiatke obetiam nespravodlivosti v našej obci. Podujatie sa konalo v pondelok 14. apríla 2014. V priestoroch Obecnej knižnice sa zhromaždilo viac ako 40 ľudí, ktorých sa tieto udalosti týkali, či už bezprostredne,  alebo sa dotýkali ich najbližších rodinných príslušníkov. Program sa začal o 17.00 hodine privítaním starostom obce. Po krátkom príhovore nasledovala Hymna detí nespravodlivo stíhaných, slová ktorej napísal predseda KPVS don Anton Srholec. Po nej nasledoval dejinný prierez rokov 1945 – 1970. Podarilo sa zistiť, že naši spoluobčania boli zaradení do viacerých kategórií nepriateľov režimu. 1. kulaci – 2. PTPáci – 3. kňazi a rehoľníci + rehoľníčky, 4. deti nepriateľov režimu. Postihnutia boli rôzne. Vdp. Pavol Kováč, rodák z Cífera – Horného konca, bol v roku 1949 vo väzení v Bratislave zbitý. Na následky zranení skonal v bratislavskej nemocnici. Zaistili ho preto, že si dovolil vysloviť svoj názor na internáciu maďarského kardinála Mindszenthyho. Vlastná sestra spomínala, že keď ho videla bol taký dobitý, že ho ani nemohla spoznať. 1. mája 1949 zomrel ako mučeník za vieru. Rodina ho chcela pochovať v Cíferi, ale jeho farníci v Hrkovciach prosili, aby bol pochovaný vo svojej farnosti. Väznení boli gazdovia Imrich Morvay a jeho manželka Magdaléna - 3 a 1 rok. Okrem toho boli odsúdení na prepadnutie celého majetku, stratu občianskych práv a zákaz pobytu v bratislavskom kraji do konca života - Jozef Košík, 3 roky - Rudolf Nemčovič z Jarnej - rodina bola vyvezená, kňazi P. Metod Janovský OFMCap. - 9 rokov, P. Romuald Repka OFM -8 rokov, P. Daniel Pavlík OFMCap. - 3 roky, P. Augustín Filipovič OFMCap. - 3 roky, Mons. Justín Beňuška - 9rokov, historik Vendelín Jankovič - 7 rokov, Albert Glasa - 5 rokov, František Cisár III. - vo väzení v rokoch 1949-50, Alojz Lefler, Ján Marko, Július Dulovič, Ján Jankovič, Ján Cisár.
V PTP boli kňazi Jozef Lefler, Mons. Ladislav Čeri, P. František Vaľa CCG, laici František Lefler, Vít Kramár, Alojz Košík, Rudolf Šramel, Štefan Utaši, Jozef Marko, František Pastva. Zo štátnych služieb boli prepustení učitelia Daniel Bulla, Otília Slováková. Zo štúdia boli v päťdesiatich rokoch vylúčení Ladislav Bernadič, Ľudovít Hradský. Rehoľné sestry Canisia- Jozefína Šarmírová, Columba – Petronela Šarmírová, Terézia – Mária Bernadičová, Viannea – Elena Bernadičová boli po likvidácii ženských kláštorov vyvezené do českého pohraničia.  Po zhliadnutí filmu z ÚPN o Kolektivizácii nasledovali svedectvá zúčastnených o tejto dobe. Mnohí z nich ani nevedeli, prečo sa stali nepohodlnými pre režim.
Pozoruhodné bolo, že aj tí, ktorí poznali mená ľudí, vďaka ktorým ich postihol tento osud tieto nemá nespomínali, ani nebolo z ich rečí cítiť nepriateľstvo. Úsmev vyvolalo konštatovanie pána Leflera, že vďaka PTP sa dostal do vyberanej spoločnosti, kde zo 150 PTP-ákov bolo 120 inžinierov a právnikov. Bola to vlastne univerzita, ako sám povedal
Súčasťou programu bola aj výstava, ktorá pripomenula týchto našich spoluobčanov na dobových fotografiách. Či už ako vojakov bez zbraní, ale s čakanmi a lopatami s čiernymi výložkami. Tiež rehoľné sestry, či už na poliach, alebo pri strojoch vo fabrikách, na ubytovniach v táboroch, kde sa tiesnilo aj 50 ľudí v jednej miestnosti. Na výstave boli prezentované aj rôzne plagáty charakterizujúce politickú situáciu rokov 1948 - 1960.
Celým stretnutím sa vinula myšlienka – odpustili sme, ale nezabúdame. Áno, nezabúdajme! Lebo ten, kto nepozná a nepamätá si svoju minulosť, ten si ju neustále opakovane musí prežívať.
Na záver zaznelo z úst usporiadateľov slovo ODPUSTITE.

M. R. ŠTEFÁNIK – PREDNÁŠKA PhDr. Bohumily Ferenčuhovej Dr.Cs. - 4.5.2014

4. mája 2014 sme si pripomenuli 95. výročie tragickej smrti M. R. Štefánika. Pri tejto príležitosti obecný úrad a múzeum zorganizovali prednášku PhDr. Bohumily Ferenčuhovej Dr. Cs. Pracovníčka historického ústavu SAV v pútavej prednáške previedla prítomných bohatým životom syna evanjelického farára z Košarísk od jeho detských rokov cez študentské roky v Sarvaši na univerzite v Prahe kde získal napriek tomu, že vyštudoval astronómiu.
Priblížila nám veľkosť tohto človeka, ktorý bol nielen nadaným vedcom ale aj veľmi spoločenským a príjemným človekom. Po skončení štúdií odchádza do Paríža kde sa zamestnáva ako astronóm u profesora Jansena v jeho observatóriu Medoune, kde ho zdá sa očakáva, hviezdna kariéra vedca. Pre jeho pracovitosť a hlboké poznatky ho riaditeľ observatória posiela na astronomické pozorovania slnka a mesiaca na Mont Blank, do Turkmenistanu, do Argentíny, Brazílie...
Štefánik sa dostáva do najvyšších parížskych kruhov kde získava vzácne kontakty, ktoré využíva na zlepšenie politickej situácie porobeného národa na Slovensku.
Zoznamuje sa s Tomášom Garykom Masarykom a Edvardom Benešom a začínajú rozmýšľať o vzniku Česko-Slovenska.
Po vypuknutí I. svetovej vojny v roku 1914 Š. využíva svoje astronomické skúsenosti aj v prospech francúzskej armády kde najprv pôsobí ako vojak až sa z neho stáva pred koncom I. svetovej vojny generál francúzskej armády.
Narukoval v pechote, ale poznajúc veľké možnosti vojenského letectva prechádza k letcom, kde postupuje po rebríčku. Veľkú úlohu zohral aj pri organizovaní československého vojska tvoreného z legionárov v zahraničí. Vďaka nemu sa prvá československá republika ocitla po skončení prvej svetovej vojny na strane víťazov. Vo svete uznávaný, svojimi spolupracovníkmi však nedocenený, dostáva po vzniku Česko-Slovenskej republiky funkciu ministra vojny napriek tomu, že vojna už skončila.
Zdá sa, že sa s ním už nepočíta preto sa rozhodne prísť do svojej oslobodenej vlasti a príchod naplánuje na 4.5.1919. Ako letec sa rozhodne cestovať lietadlom. Toto však za nevyjasnených okolností havarovalo. Tak skončil život.
Súčasťou programu bola aj beseda, v ktorej doktorka Ferenčuhová vyčerpávajúco zodpovedala otázky a tiež výstava fotografie z digitalizovaného archívu M. R. Š., ktoré sa nachádzajú v Slovenskom národnom múzeu.
Obraz dotvorila aj literatúra, knihy, ktoré sa zaoberajú jeho životom beletristicky. Veľmi zaujímavé boli 2 knihy: Kniha korešpondencia M. R. Š. z jeho ciest po astronomických výpravách a Kniha obrazopis sveta, kde je zhromaždených viac ako 90 archívnych fotografií, ktoré nafotil počas svojho života. 

NOC  MÚZEÍ - 17.5.2014

Obec Cífer sa aj v roku 2014 zapojila do celosvetovej akcie Noc múzeí. Tento ročník, ktorý sa konal 17. mája v sobotu, bol venovaný osobnosti národného  umelca – hudobného skladateľa Mikuláša Schneidra–Trnavského. Program pozostával z dvoch častí. Prvá časť sa konala v kostole svätého Michala Archanjela. Tu odznela prednáška a videoprezentácia života a diela Majstra. Prednášajúcou bola riaditeľka Hudobného múzea SNM v Bratislave PhDr. Edita Bugalová, PhD. Po skončení prednášky nasledoval koncert členov Rímskokatolíckeho hudobného spolku pri Dóme sv. Mikuláša v Trnave, kde M. Sch. Trnavský pôsobil ako regenschori v rokoch 1909 – 1956. Pozoruhodné je, že taktovku odovzdal do rúk svojho priateľa - učiteľa Daniela Bullu, ktorý bol predtým riaditeľom školy v Cíferi. Pod taktovkou Ladislava Vymazala zazneli piesne z Jednotného katolíckeho spevníka, ktorého tvorcom je práve umelec. Dve piesne pridal aj Cíferský spevácky zbor. Účastníci sa potom presunuli do priestorov obecnej knižnici, kde program pokračoval výstavou. Mala tiež dve časti. Na 20 rozmerných paneloch bol podrobne zmapovaný a zdokumentovaný život a dielo Majstra. Mohli sme na nich vidieť faksmile jeho krstného listu, fotografie rodičov, súrodencov, fragmenty z jeho študentského života v Trnave, Budapešti, Viedni a Prahe. Tiež z jeho prvého pôsobiska vo Veľkom Bečkereku, ako vojaka v prvej svetovej vojne... Ukážky z jeho diela tvorili podstatnú časť výstavy. Mnohé panely sa venovali aj spoločenskej angažovanosti Majstra a tiež jeho rodine – manželke Ide a dcéram Nadežde a Ide. Posledné panely patrili záberom z poslednej rozlúčky v Bratislave a Trnave. Druhá časť výstavy obsahovala osobné veci Majstra, napr. jeho index z pražských štúdií, majstrov cestovný kufor, modlitebnú knižku Modlitby a piesne, podací lístok Zoltánovi Kodály, vydania jeho diel – Spevom hučte doliny – 6 zošitov , Tri mužské zbory, Na Bradle zádumčivom – mužský zbor,  Prelúdia pre organ, Znotovaný JKS pre organistov, zbierku Zo srdca, Sláčikové kvartetá, Inštruktívna tvorba, Slovenské národne piesne I. zväzok. V neposlednom rade tiež autobiografickú knihu Majstrových majstrovských spomienok Úsmevy a slzy. Poslednú časť tvorili knihy autorov zaoberajúcich sa dielom M. Sch. T. – kniha Zdenky Bokesovej – Mikuláš Schneider – Trnavský, kniha Jozefa Šamku – Mikuláš Schneider – Trnavský a najnovšia kniha od Edity Bugalovej – Hudobná Trnava a Mikuláš Schneider – Trnavský. Našej cíferskej produkcie bola Pamätnica Cíferského speváckeho zboru pri príležitosti 70 výročia jeho založenia. V nej syn Daniela Bullu, pán Marián Bulla spomína na priateľské kontakty Mikuláša Schneidra–Trnavského s Cíferským zborom. Prednes časti týchto spomienok pekne priblížil osobnosť skladateľa.  
Celý priebeh programu poctil svojou účasťou aj vnuk Mikuláša Schneidra – Trnavského JUDr. Štefan Bugala.
Výstava bola otvorená od 19.00 do 24.00 h v sobotu. V nedeľu v popoludňajších hodinách, ju navštívili aj početní hostia, ktorí sa zúčastnili Záverečného koncertu XXIX. ročníka Cíferskej hudobnej jari.
Ocenenia: r. 1933 – Rytier rádu sv. Gregora – za zásluhy o rozvoj cirkevnej hudby, toto ocenenie mu udelil pápež Pius XI., r. 1938 – Štefánikové krajinské ceny, r. 1940 – Štátna cena za umenie, r. 1948 – Štátna cena za umenie, 24. augusta 1956 mu bol udelený za celoživotné dielo titul národný umelec, mesto Trnava udelilo v roku 2000 skladateľovi ocenenie TRNAVČAN 20. STOROČIA
Počas Noci múzeí bola otvorená aj Expozícia spojovacej techniky v Cíferskom bunkri, kde návštevníkov sprevádzal svojim erudovaným a zanieteným výkladom pán PaedDr. Miroslav Horník . Tiež sa tešila veľkému záujmu, dokladom čoho je bezmála stovka záujemcov.

BESEDA A ČÍTANIE SO SPISOVATEĽKOU -  MONIKA KOMPANÍKOVÁ – 28.5.2014

DEŇ ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA – PREDNÁŠKA ŽIVOTNÉ  PROSTREDIE  A VTÁCTVO – 5.6.2014

Činnosť múzea v roku 2013

ČINNOSŤ OBECNÉHO MÚZEA V ROKU 2013

Prvým podujatím bolo ukončenie roku Jozefa Kubányiho 12. januára 2013. Na výstave zorganizovanej v priestoroch knižnice sa návštevníci mohli zoznámiť s rukopismi a publikáciami bernolákovcov Jozefa Kubányiho a Antona Bernoláka. Pani profesorka Eva Fordinálová priblížila začiatky nášho slovenského písomníctva, zvlášť význam bernolákovcov. Vyvrcholením bola recitácia básne Jozefa Kubányiho "Cziffer v roku 1813"  Štefanom Bučkom.

Druhým podujatím bola Akadémia pri príležitosti 25. výročia Sviečkovej manifestácie v Bratislave. Hosťom bol pán Ferko Neupauer, podpredseda FKI, zakladateľ OZ Neznámi hrdinovia,  mapujúceho represálie režimu v rokoch 1948 - 1989. Zaujímavým spestrením programu bol aj autentický film o Sviečkovej manifestácii 25. marca 1989.

23. a 24. marca participovalo Obecné múzeum na Výstave veľkonočných symbolov, ktorú pripravilo v súčinnosti s MO MS v Cíferi. Vystavované boli Nábožné výlevy Andreja Radlinského, farára kútskeho, ktoré darovala pani Helena Morvayová st.  Prekrásny Kríž Spasiteľa darovala pani Helena Morvayová ml.

Obecné múzeum sa zapojilo aj do celoslovenského podujatia Noc múzeí 17. mája 2013. Prihlásili sme sa ku francúzskej iniciatíve noci múzeí a galérií. Táto vychádza z medzinárodného dňa múzeí vyhláseného Medzinárodnou radou múzeí dňa 18. mája 1977 v Moskve. Akcia prebiehala v dňoch 17. a 18. mája 2013 v priestoroch obecnej knižnice. Záujemcovia si na nej mohli pozrieť vybrané diela Jozefa Kubányiho, faksmile Kamaldulskej biblie, ktorú tento kňaz priniesol ako jediný originálny kus v roku 1797 na cíferskú faru. Tu sa uchovávala až do roku 1999. Ďalšou časťou výstavy boli 3 zástavy z dielne Márie Hollósy - mariánska, sokolská a hasičská. Tretiu kolekciu tvoril dar doc. Evy Cisárovej - Minárikovej, ktorým bola kolekcia výšiviek a textilného odevu.

V mesiaci september (21., 22./2013) v spolupráci s Miestnym zväzom záhradkárov v Cíferi  prispelo múzeum svojou zbierkou poľnohospodárskeho náradia, ktorú zapožičala do múzea pani Helena Morvayová ml., ku spestreniu Výstavy ovocia, zeleniny, kvetov a bonsajov.

Zatiaľ poslednou akciou bola Výstava sakrálnej výšivky pod kurátorstvom ECM počas Cíferských hodových slávností v dňoch 28. a 29. septembra 2013 v priestoroch Malej sály DK v Cíferi. Konala sa pri príležitosti Roka Márie Hollósy  a vydania  doplnenej publikácie " Mária Hollósy  - znovuobjavená výšivka" autorky našej rodáčky doc. Evy Cisárovej Minárikovej, akademickej maliarky.

PUBLIKAČNÁ ČINNOSŤ V ROKU 2013

Dôležitou súčasťou činnosti múzea, ktorého výkonným orgánom je rada múzea, je okrem zbierkovej činnosti aj príprava knižných či iných publikácií o obci a rôznych podujatí s historicko-kultúrnou tematikou.
Najväčšou výzvou v tomto smere bude príprava reedície vydania monografie Cífer.