Premýšľajme (každý sám aj spolu):
Ako sa nám darí komunikovať? Nachádzame si na to čas, kedy sme pre seba len my dvaja? V čom robíme najväčšiu chybu? Dokážem počúvať a porozumieť? Dokážem nezabudnúť na to, že zem, kam mi v komunikácii dovolí vstúpiť ten druhý, je zem svätá? Vyjadrujem svoje prežívanie bez útočenia – teda bez používania skratiek „ty vždy“, „ty stále“, „ty neprestaneš“... a hovorím „ja cítim“... „ja vnímam“... „ja potrebujem“?
Úloha:
Dohodneme si „značky“ pri komunikácii: ak „nakreslím“ hodinky na svojej ruke, prosím si čas na komunikáciu. Ak ukážem z prstov srdce, chcem len vypočuť a nehodnotiť. Ak znázorním „kvákajúcu papuľku“ jednou rukou, chcem sa o veciach baviť a hľadať riešenie.